Lam Sai Wing patril medzi najlepších a najuznávanejších bojovníkov svojej doby. Narodil sa r. 1860 v provincii Gwongdung, v časti Naam Hoi, obci Pingjau, rodine, v ktorej sa vyučovalo bojové umenie. Už ako malý začal z výučbou gungfu a tradičnej čínskej medicíny pod vedením svojho otca Lam Che Chunga, a starého otca Lam Geui Chunga. Jeho silný záujem, prirodzená inteligencia a nezlomná vôľa v gung fu dovolila mladému Lam Sai Wingovi rýchly postup v učení. Lam vyrastal v dobe, keď väčšina Číňanov trpela chudobou, hladom a útlakom. Už v rannom detstve mu jeho starý otec povedal: "Je tvoja povinnosť, pomáhať ľuďom a spôsob ako to urobiť je cez gung fu."

V dospelosti pracoval ako mäsiar na bitúnku. Preto bol známy i pod prezývkou "Bravčový Wing" ("Jyu Yuk Wing").

Neskôr pokračoval v tréningu bojového umenia pod vedením ďalších majstrov. Najdlhšie však pod vedením svojho posledného majstra Wong Fei Hunga, s ktorým zostal až do jeho smrti. V minulosti sa často stávalo, že v kruhu bojových umení jeden majster vyzval druhého. V tejto tradícii bolo známa skutočnosť, že za majstra školy najskôr bojoval jeho študent. Ako následok takej tradície, sa Lam Sai Wing stretol tvárou v tvár s  mnohými gung fu bojovníkmi, ktorý prišli vyzvať jeho majstra.

Z dôb jeho štúdia u Wong Fei Hunga patrí medzi najznámejší príbeh o tom, ako Lam Sai Wing porazil v kláštore Hoi Tung mnícha "Železnú hlavu". Jedného dňa Lama požiadal Wong Fei Hung, aby ho sprevádzal do kláštora Hoi Tung, kde chcel s opátom prejednať nejakú záležitosť. V kláštore ich privítal mních, ktorého prezývali "Železná hlava". Opát nebol bohužiaľ prítomný, a tak im mních aspoň ponúkol čaj. Zatiaľ čo popíjali čaj, mních "Železná hlava" sa chválil, že nemôže byť nikdy porazený a že nikto na neho nepoloží ruku. Sám potom navrhol tréningový boj. Wong poslal Lama, aby si zmeral s mníchom svoje sily. Mních hneď zaútočil hlavou. Podobal sa obrovskému rozhnevanému býkovi. Lam rýchlo vyblokoval útok a hodil mnícha "Železnú hlavu" niekoľko stôp smerom nadol. Keď k nemu Lam pribehol a zodvihol ho, mních sa obom ospravedlnil a stali sa priateľmi.

Po mnohých rokoch štúdia si Lam Sai Wing otvoril školu bojových umení. Toto vzbudilo pozornosť a nespokojnosť mnohých rivalov...

Jedného dňa holohlavý inštruktor vstúpil do Lamovej školy a hneď ho vyzval na súboj. Ich boj trval len niekoľko sekúnd a skončil tým, že vyzývateľ bol zrazený k zemi. Ležiac tam bezmocne uznal Lamove umenie. Holohlavý inštruktor neskôr doviedol i svojich študentov do Lamovej školy, kde sa začali učiť Hungga gung fu.

Iný súperiaci inštruktor, ktorý sa volal Fan, bol nahnevaný na súperiacich učiteľov menšej zdatnosti. Vyhlásil, že žiadny učiteľ nebude môcť otvoriť školu na jeho území. Jedného dňa Fan konfrontoval Lamovu školu. Fan zaútočil a rýchlo zistil, že prehral tento súboj. Utrpel úder do hlavy a s tvárou po ktorej mu stekala krv, bol nútený vyhľadať prvú pomoc, ktorú mu poskytol Lamov učiteľ Wong Fei Hung.

S jeho víťazstvami, jeho povesť rástla a on skoro stal jednou z najvážnejšou postavou v komunite bojových umení. O čom svedčí i to, že pokiaľ si chcel niekto otvoriť školu v oblasti Gwongdungu, musel od neho dostať povolenie.

Lam Sai Wing bol výborný učiteľ a učil umenie gungfu otvorene pre každého. Veľký počet študentov z celej južnej Číny, sa k nemu prichádzalo učiť. Lam Sai Wing nemal deti, ale prijal sirotu, svojho synovca Lam Cho, keď bol ešte veľmi malé dieťa. Lam Sai Wing vychoval Lam Cho ako vlastného syna. Naučil ho všetky svoje vedomosti a zručnosti gungfu i tradičnú čínsku medicínu.

V posledných rokoch dynastie Ching sa konal veľký turnaj gungfu, v ktorom Lam Sai Wing získal prvé miesto. Týmto spôsobom získal vysoké renomé v meste.

 Lam Sai Wing bol nesebecký, skromný a priateľský človek, ktorý pomohol všetkým čo to potrebovali. Často podporoval charitatívne akcie, kde predvádzal gungfu s cieľom získať peniaze pre chudobných. V roku 1921 sa zúčastnil akcie, ktorá bola spojená so zbierkou pre gwongjauské siroty. Za jeho preukázané schopnosti ho ocenil prezident Sun Yat Sen (“Otec vlasti“), ktorý bol prítomný na tejto akcii. Dal mu striebornú medailu.

Lam Sai Wing rovnako ako jeho učiteľ Wong Fei Hung začal učiť bojové umenie v armáde. V prvých rokoch “Republiky“ ho armádny veliteľ Lei Fuk Lam menoval hlavným inštruktorom bojových umení kuomintangské armády v Gwongdungu

Krátko páde dynastie Ching v  prvých rokoch republiky dostal ponuku od predsedu Hongkongskej asociácie mäsiarov učiť gungfu v HongKongu. Ponuku prijal presťahoval sa otvoril si tam školu a spolu so svojimi študentmi založili "Južnú asociáciu brannej telovýchovy" (Naam mou taiyuk wui). Vzhľadom k úspechu tohto združenia bola otvorená Lam Sai Wingova “Prvá pobočka školy“, ktorej hlavným inštruktorom bol Lam Cho a Lam Sai Wingova “Druhá pobočka školy“, kde bol hlavný inštruktor Tang Hin Choi. Obom dovolil používať jeho meno v názve školy. Lam Sai Wing stále učil hlavne vo vlastnej škole, príležitostne navštevoval pobočky len preto, aby pomohol zlepšiť spôsob výučby hlavných inštruktorov.

Svoje znalosti, ktoré načerpal od svojich niekoľkých učiteľov vložil do štýlu a tým ho nesmierne obohatil. Výučbová osnova sa rozrástla o mnoho ručných a zbraňových techník. V prvom rade ho obohatil o techniky predávané v jeho rodine a to len mužským potomkom napr. o “šípová dlaň“ (jin jeung), techniku tyče šesť a pol konceptu, ktorú začlenil do “tyče 8 trigramov“ (ng long baatgwa gwan), “Geuichungove dva nože (Geuichung seung dou), korene týchto techník siahajú až do kláštora Siu lam. Ďalej o “kopiju kvetu slivky“ (mui fa ying cheung), “veľký trojzubec rodu Yiu“ (Yiu ga daai  pa).  Je autorom formy s “dôstojníckou šabľou“ (daan ji fai dou), sparingovej formy vo dvojici “krotenie tigra v znaku gung“ (gung ji fuk fu deui chaak) a sparingovej formy “tyče 8 trigramov“ (ng long baatgwa gwan deui chaak).

  Lam Sai Wing a jeho študenti Gi Yee Jai, Jueng Si Biu a Lei Sai Fai napísali pod jeho dohľadom tri knihy o najznámejších zostavách štýlu "Krotenie tigra" (Gung Ji Fuk Fu), Tiger a žeriav (Fu Hok Seung Ying), Železné vlákno (Tid Sin). Boli to prvé knihy o južnom bojovom umení, ktoré sa tlačia dodnes a sú najkvalitnejšou literatúrou na túto tému.

Lam Sai Wing učil mnoho žiakov napr. Wong Man Kai, Wu Lap Fung, Tang Hin Choi, Kwan Kun, Tam Chan, Tang Yee a Tang Fong, niektorí z nich sa zúčastnili známeho incidentu v divadle Lok Sin. Najviac sa, ale venoval svojmu synovcovi a adoptívnemu synovi Lam Cho, ktorý sa stal jeho nástupcom.

Lam Sai Wing pokračoval vo výučbe Hung kuen až do svojej smrti v roku 1943 a položil tak základy Hung kuen rodiny Lam, z čoho je odvodená väčšina súčasných línií Hung kuen.