Lam Cho je súčasný patriarcha štýlu, vo svojich 99 rokoch žije v Hongkongu a je známy po celej južnej Číne i celom svete všetkým, ktorí cvičia Hungga...



Lam Cho známy tiež ako Lam Kwoon Kau sa narodil r. 1910 v provincii Gwongdung, dedinke Ping Chow. V útlom veku osirel a v 5-tich rokoch bol adoptovaný a vychovávaný jeho strýcom Lam Sai Wingom. Staral sa oňho s láskou ako o vlastného syna. Učil ho a trénoval štýl Hungga. Okrem bojových umení sa venoval i štúdiu Dit Da ( pokladá sa za tradičné Čínske umenie liečenia zranení a je vnútornou časťou tradičného gungfu). Študoval u svojho učiteľa viac ako 20 rokov a zhromaždil obrovské skúsenosti v gungfu a v čínskej medicíne. Lam Cho pomáhal svojmu strýkovi pri výuke gungfu v jeho Južnom centre pohybovej kultúry. V ranných dňoch republiky sa presťahovali do kolónie Hong Kong, kde našli svoj domov. V 16-tich rokoch si otvoril vlastnú školu, ale stále pomáhal svojmu strýcovi v jeho škole, ktorú nakoniec od neho prevzal. O niekoľko rokov neskôr si otvoril viacero vlastných pobočiek - jednu v Sek Soi Kui Gai v obvode Wanchai a jednu v Kowloonskom obvode Mong Kok v Nathan Road.

Jeho nadpriemerná inteligencia mu umožňuje ľahko pochopiť i iným bojovým štýlom. Pre jeho zručnosť, ho už vo veľmi mladom veku ho ľudia oslovovali sifu (majster). Ľudia si ho vážili pre jeho šľachetné skutky ( často liečil chudobných zadarmo a robí tak dodnes ), no on zostal vždy ponížený a mierumilovný. Bol súcitný a štedrý. Bol obzvlášť šťastný a ochotný pomôcť novým záujemcom pochopiť tomuto umeniu. Sláva zdedená po Lam Sai Wingovi bola takto umocnená a vďaka Lam Chovmu prirodzenému nadaniu, veľkej telesnej sile a rozhodnosti na ďalej rástla. Z celej južnej oblasti prichádzali stále noví a noví záujemci o výuku u Lam Cho. Medzi jeho najznámejších žiakov patria: Chan Hon Chung, Wong Lei, Lee Yat Ming, Chiu Kau, Ho See Kit, Ng Shui Hong, Wong Yiu Ching, Kong Buck Sam a mnoho, mnoho ďalších - sami sa stali inštruktormi a otvárali si školy nie len po celom regióne, ale tiež v Amerike a po svete.

Cez druhú svetovú vojnu bol Hongkong okupovaný Japoncami. Potom čo okupanti vtrhli do Hong Kongu a sa boje rozšírili naprieč mestom padla škola Lam Cho popolom. Štát začali ohrozovať občianske nepokoje, Lam Cho vystúpil do popredia a zúčastňoval sa proti japonského odboja. Japonci si boli dobre vedomí Lam Chovho postavenia a preto sa snažili, aby sa stal členom ich miestnej správy, a spolupracoval s nimi, lebo s jeho veľkým vplyvom by celú provinciu mohli bez problémov ovládnuť. Lam Cho privilégiami, ktoré mu Japonci ponúkli pohrdol a ušiel na vidiek. Nakoniec sa uchýlil do rodnej dediny. Keď sa ľudia z rodnej dediny dozvedeli o jeho návrate, i hneď ho prosili, aby ich učil bojové umenia a on to "nemohol" odmietnuť...

Po skončení vojny sa vrátil do Hong Kongu. Stal sa prezidentom Physical Culture Association, poradcom pre Boxes Associations Union a pre mnoho ďalších popredných združení.

Vďaka Lam Chovi sa tiež umenie Hungga celosvetovo preslávilo a to keď verejne vystúpil v revue pre anglické vojenské námorníctvo a pozemné vojsko v Hong Kongu v 30. rokoch. Jeho vystúpenie naplnilo divákov i tlač posvätnou úctou. V londýnskych a v iných novinách dokonca vyšlo niekoľko článkov a fotografií.

Veľmajster Lam Cho celý svoj život zasvätil dôkladnému štúdiu a zdokonaľovaniu štýlu Hungga. Priniesol do štýlu Hungga,ktorý sa skladal väčšinou zo silných techník prázdnych rúk, nové techniky zo severu Číny. Spojil tak silu a stabilitu, s rýchlosťou a pohyblivosťou. Tak isto doplnil štýl novými zbraňami, ako i o sparringovú zostavu Fu Hok deui chaak "Tiger a žeriav" čím štýl o veľa zdokonalil.

Veľmajster Lam Cho je vo svojich 99 rokoch nesmierne vitálny a stále cvičí gungfu. Je žijúcim zástupcom takmer dvoj storočnej histórie, vývinu štýlu. Žil v období, keď gungfu znamenalo prežitie, česť a národnú hrdosť. Je treťou a poslednou žijúcou generáciou od Wong Fei Hunga.

V otcových stopách slávy dnes kráčajú jeho synovia, Lam Chun Fai, Lam Chun Chung a najmladší Lam Chun Sing. Sú pokračovateľmi v rodinnej tradícii štýlu Hungga a poslednými článkami vývojovej vetvy.